Navarrete – Cirueña. Cirueña- Tosantos.

Navarrete – Cirueña. Cirueña- Tosantos.

5.09.2019 cez noc nám svietilo firemné osvetlenie a ako naschvál nám pri balení stanu zhaslo. Po zbalení bola stále tma a vykročili sme vpred.

Kým vyjde slnko, tak tie kilometre ubiehajú, ale na obed, akoby nás dobehol čas. V meste Nájera sme sa zastavili dokúpiť si zásoby a stretli sme tam milého pána, s ktorým sme sa zarozprávali. Strávili sme pre to asi hodinu v obchode a kúpili sme dve veci. Po pár metroch sme náhodou stretli Petra, ktorého som vám spomínal v článku Torres del Rio – Navarrete.

Dali sme si spoločný obed – paštéta, uhorka, bageta a Peťo nás ponúkol s Tortila de Patata (vajíčka so zemiakmi). Peťo ďalej nepokračoval a nám ostávalo ešte cca 14 kilometrov.

Asi v polovici cesty sme si na chvíľu sadli a napili sa. Všimli sme si malého hada v betónovej rúre plnej vody. Nehýbal sa, a tak som ho vďaka konáriku vybral a položil na betón.

Až potom sme zistili, že je stále živý.

O 17:30 sme prišli do Cirueña a navštívili sme bar, aby sme zistili informácie, kde si môžeme zdarma postaviť stan. Pri pulte bol pútnik z Brazílie a Vendy sa s ním začala rozprávať, pretože obslúhujúca slečna nevedela po anglicky. Ja som si na chvíľu odbehol a než som sa vrátil, nestačil som sa diviť. Prečo? Ako to dopadlo? Miesto na stan nám bolo odporučené pri kostole. Pútnik z Brazílie sa Vendy opýtal, či máme čo jesť. Preto rozbalila batoh a ukázala mu konzervy.

Asi mu to prišlo ľúto a rozhodol sa zaplatiť nám večeru. Vendy sa ho spýtala, prečo to robí a jeho odpoveď znela: “To je Santiago.”

06.09.2019 vstávali sme o 5:10, pretože nás čakalo veľa kilometrov.

S Peťom sme sa dohodli, že sa stretneme v albergue (ubytovňa), v ktorej sa spieva, varí spoločná večera a spí sa na zemi. Vyrazili sme bez raňajok, ktoré sme si dali v Santo Domingo de la Calzada.

Putovali sme viac menej bez prestávky, aby sme stihli miesto.

V ubytovni mali 30 voľných postelí a často sa stáva, že majú všetky miesta obsadené.

Našťastie sa pre nás našlo miesto a dokonca aj pre Peťa, ktorý prišiel asi o dve hodiny po nás.

V ubytovni sme varili spoločnú večeru. Pri jednom stole sme sedeli s pútnikmi z Nového Zélandu, Číny, Indie, Švédska, Talianska, Argentíny, Californie, Španielska, Nemecka, Holandska a viac si ani nespomeniem.

Po večery sa spievalo a nasledovali teze. Bolo to fantastické. Musím povedať, že tieto zážitky z albergue mi veľmi chýbajú. Tým, že spávame v stane, prichádzame o tieto stretnutia a momenty, ale samozrejme aj spanie v stane má svoje výhody.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *