Putovanie deň 31 a 32

Aj keď mám často pocit, že síl ubúda, vždy sa stane niečo, čo ma nakopne vpred. Väčšinou sú to ľudia, ktorých stretávame, alebo situácie, pri ktorých si uvedomím, že útek nie je riešenie.
(Although I often feel that power is waning, something always happens what kicks me forward.  mostly its people we meet, or situations where I realize that escape is not a solution.)

Chodníky, cez ktoré chodíme, nám ponúkajú veľa výhod, ktoré často využívame pri slnečnom počasí.
(The walks we walk through offer us many benefits that we often use in sunny weather.)

Pri putovaní do Lambachu sa pri nás zastavila pani Mária a pozvala nás k nej domov, kde nás privítal aj jej syn Michael. Nachystala nám občerstvenie a my sme si mohli na chvíľu odýchnuť a s Ondrom sme dostali chladené pivo. Je vážne neskutočné, akých milých ľudí stretávame.

(When we went to Lambach, Mrs. Maria stopped at us and invited us to her home, where her son Michael also welcomed us. She prepared a snack and we could relax for a while and we got a cold beer with Ondra. It is really unbelievable what kind and nice people we meet.)

Po rozlúčení nás pani Mária odprevadila po Svätojakubskej ceste a konečne sme sa dostali do Lambachu, kde sme mali prvé ubytovanie pripomínajúce albergue (pútnická ubytovňa) Trasa tu.
(After saying goodbye, Mrs. Mária escorted us along the route of St. James and finally we got to Lambach, where we had the first accommodation reminiscent of an albergue (a pilgrim hostel) todays road is here Trasa )

 

Zastavenie.

Putovanie deň 32 / day 32.

Ubehol mesiac a spomínam na prvý deň putovania. Musím za seba povedať, že aj keď som si myslel, že viem do čoho idem, tak hneď prvý deň som otvoril oči. Nemyslím to v zlom. Naša púť nie je len o prejdených kilometroch. Nemôžeme si dovoliť položiť batoh a vyložiť si nohy po prejdených kilometroch, ako by sme často chceli. Musíme prať,variť, nakupovať…. Starostlivosť okolo Milana je celodenná a dokonca aj neskoro večer. Striedame si nočné smeny, pretože aj v noci je potrebné pomôcť. Okrem Vendy, nikto z nás nemal skúsenosť, ako asistent. Všetko sme sa museli naučiť po ceste. Stačí nepozornosť pri dvíhaní, prekladaní z vozíka na posteľ a môže to skončiť zlomeninou, alebo pádom. Všetko čo potrebujeme nesieme na svojich chrbátoch, bez akéhokoľvek doprovodného vozidla. Môj batoh má 19 kilogramov a často to býva viac, ale schudol som 6 kilogramov, čo beriem ako pozitívnu vec. 😂 Stretli sme sa rôzni ľudia a museli sme si prejsť prijatím a pochopením jeden druhého. Skúste dať dokopy šesť ľudí, ktorý spolu trávia 24 hodín denne. Nie všetko je a bolo jednoduché, ale sme tím, ktorí pri sebe drží a to je dôležité. Každý z nás ma v tíme nenahraditeľnú úlohu. Veď ako sa spieva v hymne, ktorú napísala Hanka: Sme blázni a mudrci, co ovšem neví nic. 😉

Ideme ďalej, nekončíme. Čaká nás ešte cca 3000 kilometrov. Spomínate si na štart z Olomouca? Prvý deň putovania nájdete tu.

Dnes ráno nás prišla pozdraviť pani Mária, ktorú som spomínal a podporila nás finančným príspevkom. Veľmi pekne ďakujeme za všetko čo pre nás táto pani urobila 🙂

Výhľady na Alpy vo mne vzbudzujú veľký rešpekt a som rád, že Milana nenapadlo robiť hrebeňovky 😂

Ak sa pýtate, podľa čoho sa orientujeme na trase, tak je to vďaka mušli hrebenatke, ktorá je symbolom pútnika a Svätojakubskej cesty.

Niekedy je to ťažšie 😂

Naše oddychové prestávky sú niekedy pri ceste, kde sa radi aspoň na chvíľu rozvalíme na trávu.

Keďže sú sviatky, tak je pre nás ťažké hľadať ubytovanie na farách. Často nám nikto nedvíha telefón, alebo neodpovedajú ani na email. Preto sme boli nútení ubytovať sa v hoteli. Milan ale zhodnotil, že si zaslúžime odmenu a tak sme si dali poriadnu večeru.

Trasa tu. Na dnes je záver krížovej cesty, ktorú som vám pridával počas štrnástich dní putovania.

 

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *