Nie je dôležitý cieľ, ale cesta.

Po dlhom odmlčaní som znovu na blogu. Prešli sme kus cesty a nebola to len cesta, po ktorej sme kráčali, ale aj naša duševná cesta. Na jej začiatku sa od nás oddelila Hanka, ktorá nám dávala informácie o trase. Opustili sme Rakúsko a putovali Švajčiarskom, kde sme stretli veľa Slovákov a Čechov, ktorí nás vzali k sebe domov, dali nám svoje jedlo, postele a my sme tak mohli skloniť hlavy pod ich strechami. Verte mi, že aj vďaka ním sme boli schopní ešte pokračovať.

Za Rakúskom bolo totiž veľmi ťažké nájsť nocľah v kláštoroch alebo na farách. Často sme museli využívať drahé ubytovanie, ale aj vďaka Vendy sme vyskúšali aplikáciu couchsurfing (zdieľanie gauča), kde nás u seba nechávali prespať neznámi ľudia, ktorí ponúkali takýto odpočinok cestovateľom. Pre zlý terén sme naše trasy museli často plánovať po ceste a to sa nám nevyplatilo, pretože nás tak pre obmedzovanie našla privolaná policajná hliadka.

Nemajte obavu, neprestal som písať pre to, že sme boli vo väzení (čo sme neboli) a ani sme neboli odpočívať doma. Moje odmlčanie malo časovo technický význam. Na Facebooku: Life with a backpack – Život s batohom nájdete všetky vynechané dni, zážitky, videá a fotografie. Kiežby som mohol napísať, že je všetko v poriadku… V našom tíme nastali ťažké dni a hlavný člen tímu Milan musel navštívit nemocnicu. Ivča, Rezí a Ondra putujú sami od Decazeville, kde bol Milan v nemocnici, ale pre lepšie vybavenie bol prevezený vrtuľníkom do mesta Rodez. Trávili sme v nemocnici deň aj noc.

Spávali sme na kresle pri ňom a bolo zbytočné, aby sme ostali pri ňom všetci. Dnes, 6.8.2019, je pri ňom jeho žena a členovia rodiny. Zajtra sa s Vendy prídeme rozlúčiť s Milanom a na jeho prianie budeme aj my pokračovať smer Santiago de Compostela a Atlantický oceán.

S Milanom sme prešli cca 2000 kilometrov a strávili sme spolu 4 mesiace putovania. S Vendy sa presunieme do dedinky Conques, z ktorej začne ďalšia kapitola Poutí k sobě. Aj keď sa naše cesty rozdelia, tak naďalej ostáva s nami, pretože putujeme za Milana, s posolstvom zdolať 3500 kilometrov. Nezabúdajme, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta. Buďte s nami a sledujte aj naďalej putovanie k sebe samým, lebo aj o tom je púť.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *