Pokračujeme ďalej.

7.08.2019 Ráno sme sa boli rozlúčiť s Milanom a musím napísať, že sa mi veľmi ťažko odchádzalo z izby, v ktorej ležal. Po raňajkách (chleba, saláma, syr) sme chceli vyraziť, ale ako naschvál mi nefungovala aplikácia pre mapu…. Trvalo asi hodinu, kým sa všetko aktualizovalo. Vendy napísala na kartónový papier CONQUEs a mohli sme vyrazit stopovať. To malé s v názve dedinky nie je schválne, ale jednoducho už to nešlo inač napísať, aby sa zmestil cely názov. Bol to zvláštny pocit, postaviť sa s ceduľkou k ceste a čakať, že sa niekto zľutuje a odvezie nás. Po cca 20tich minútach ignorácie vodičov sme sa presunuli ďalej a skúsili to znovu. Asi do 10 minút nám zastavil kamión a odviezol nás o 15 kilometrov bližsie k cieľu. Rád by som napísal meno, ale…. moja hlava deravá si nevie spomenúť. Opät sme si stúpli k ceste a začali stopovať. Potreboval som vystriedať, a tak sa chopila ceduľky Vendy. Neviem či to mám brať osobne, ale zastavilo jej asi 5te auto… už viem stratégiu do budúcna. Obaja naši dnešní hrdinovia dostali od Vendy pohľadnicu a vizitku, ako poďakovanie za pomoc.

Nemali sme nič vybavené na noc, ale spoliehali sme sa na ubytovňu, v ktorej sme boli aj pri našej prvej návšteve tejto krásnej dedinky. Sme 14ti na izbe a asi budem prvý krát potrebovať štuple do uší… alebo ich budú potrebovať ostatní kvôli mne? Uvidíme ráno, či na mňa budú pútnici škaredo pozerať. Zajtra vyrážame do Decazeville a Ivča s Ondrom nás informovali, že má byť pekne horúco.

 

Po pár minútach, ako som dopísal tento text, prišla Vendy sms od Milanovej ženy: Milan zomrel o 20:15

7.08.2019 dátum, ktorý sa veľa ľuďom zaryje v pamäti. Je to deň, kedy nás navždy opustil náš nie len spolupútnik, ale aj kamarát Milan Langer. Asi sa každý z vás pýta, ako, prečo, čo sa stalo. Milan sa narodil so svalovou distrofiou, ktorá ho sprevádzala 60 rokov. Bohužiaľ mu nedovolila dokončiť túto púť, no veríme, že putuje s nami. Pri odchode z nemocnice som mu poprial Buen Camino (šťastnu púť) a ako ho poznám, tak viem, že to nevzdal. Milan ďakujem, že som mal tú česť byť súčasťou tvojej poslednej cesty.

8.08.2019 Verím, že tak, ako sme my ťahali a tlačili Milana, že tak teraz ťahá a tlačí on nás. Ráno sme s Vendy išli na omšu, kde veľmi pekne spieval zbor mladých ľudí. Nedalo mi to a poprosil som Vendy o pomoc s prekladom, či by mohli zaspievať pesničku pre Milana. Vendy im vysvetlila, čo sa stalo a ďakujeme im za ich ochotu. Zaspievali časť pesničky a mal som tak roztrasené ruky pri nahrávaní, až mám obavu, či z toho niečo bude. Cesta sa nám zdala nekonečná, ale popri trase nás zachraňovali černice, pri ktorých sme stáli každú chvíľu.

Pred obedom sa mi ozvali z Českej televízie, či by som im mohol poskytnúť krátky rozhovor a časť z neho môžete vidieť TU. O 18:00 sme dorazili do Livinahc le-Haut. Áno, myslel som si, že pôjdeme do Decazeville, ale nemali sme tam kde prespať, tak Vendy musela rezervovať postele o pár kilometrov ďalej. Prešli sme viac ako 25 kilometrov a už som sa nevedel dočkať sprchy. Na ubytovni sme stretli pútnika Žaka (neviem, ako sa to správne píše) z mesta Quebec (Kanada), ktorý ma ponúkol pivom a ja som samozrejme nemohol odmietnuť. Viac som počúval, ako rozprával, ale celé to stretnutie bolo pre mňa a Vendy veľmi milé.

 

9.08.2019 Vstávanie o 6:30 som nikdy nemal rád a aj teraz som cítil, ako mi stuhli všetky svaly. Tento deň by som nazval únikom do tieňa. Stáli sme pri všetkých možných fontánkach s pitnou vodou, kde sme si okrem načerpania vody namáčali aj pokrývky hlavy. Mám strach, že Vendy bude chcieť s putovaním začínať ráno o 6:00, aby sme sa vyhli slnku… Ivča, Rezi a Ondra sú cca 120 kilometrov pred nami, v dedinke Montceuq a počítame, že by sme ich mohli stretnúť o 3 týždne. Po ďalších viac ako 25 kilometrov sme došli do mesta Figeac, kde spíme cez couchsurfing u Alfreda, ktorý má 23 rokov a on sám si prešiel Camino niekoľko krát. Je mi ľúto, že mu povinnosti nedovolili, aby s nami mohol tráviť viac času. Nieže by som bol veľkým fanúšikom talianskej kuchyne, ale keď mám príležitosť urobiť lacnú večeru, tak vždy volím cestoviny a omáčku. Ani nie za 4€ máme teplé jedlo, z ktorého sa dosýta najeme. Trochu som bojoval so šporákom, ale nakoniec sa mi ho podarilo zapnúť. Ani by ma nenapadlo, že kým nezapnem minútky (časovač), tak sa nespustí ohrievanie. Učíme sa celý život a aj tento deň bol plný skúšok.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *