Spanie pod hviezdami.

10.08.19 Z Figeac sme putovali do Cajarc, kde za nami prišla návšteva: Radoslav, na ktorého si možno spomínate z článku TU, moja mamina, mamina od Vendy a kamošky Daniela a Lenka. Pre maminky sme vybavili Gite (ubytovňu pre pútnikov), kde sme všetci využili sprchu a pranie zdarma. Radoslav mal luxusné spanie v aute a my sme si našli miesto pre stany. Od toho dňa vlečiem v batohu o 3500 gramov viac, ale aj keď sme sa zobudili celí dolámaní a oziabnutí, tak nám to vôbec nevadilo a po pár kilometroch sme to rozchodili.

11.08.19 sme zvolili pomalšie tempo a na posledných 6 kilometrov sa k nám pridal aj Radoslav a mamina. Radoslav nám vozil batohy, a tak sa k nám nemohol pridať na celú trasu. Mamina od Vendy a Daniela s Lenkou putovali od rána. Zastihla nás búrka, pred ktorou sme sa schovali v kostole. Po cca pol hodine sme mohli pokračovať a doputovali sme do Limogne, kde sme využili verejné záchody na ,,sprchu,, a pranie. Na stavanie stanu bol ešte čas, a tak sme ho využili na nabíjanie elektroniky, večeru a kávu pri krásnom kostole. Maminky na nás mysleli a priniesli nám zásoby jedla a všelijakých dobrôt, pri ktorých nesmeli chýbať rezne a bábovka. Pri západe slnka sme našli priestor na lúke, kde sme rozložili stany.

12.08.19 Po zbalení stanu a luxusných raňajkách, kedy sme museli dojesť všetko, čo sa nezmestí do batohov, prišiel čas lúčenia s mojou maminkou a Radom. Mamine sa putovanie páčilo a som rád, že sme mohli spraviť pár kilometrov spolu po francúzskej trase. Ďakujem mami za tvoju návštevu a podporu, ktorú som veľmi potreboval.

Radoslav, ďakujeme za tvoju podporu a všetko, čo si pre nás urobil. Máš náš veľký obdiv, pretože si kvôli nám, za všetky návštevy, prešiel cca 5000 kilometrov a každá návšteva pre nás znamenala dovoz/odvoz potrebných vecí a zásob jedla.
Putovali sme do Vaylats, kde sme sa s Vendy rozdelili a hladali sme priestor na stan a prípadne osprchovanie. Prihovoril som sa staršiemu pánovi s požiadavkou o zloženie stanu a odviedol ma k pani, ktorá nám vybavila všetko, čo sme potrebovali, a hoci to bolo vo vedľajšej dedinke Bach, nerobilo jej problém nás tam dvomi autami odviesť. Spali sme na záhrade, dali si sprchu a mohli si aj zohriať jedlo. Môj batoh momentálne váži asi tonu, ale za ten pocit a pohľad na nočnú oblohu to stojí za to.

13.08.19 Mamina od Vendy a Lenka s Dančou sa rozhodli časť cesty stopovať a na záver prešli 10 kilometrov peši do mesta Cahors. Pre mňa a Vendy to znamenalo viac ako 32 kilometrov a v tom teple to nie vždy bolo také jednoduché. Pri putovaní nás dobehol mladý pár, Lukasz a Kasia, s pozdravom Dobrej den. Ako vedeli, že rozumieme? Na batohu nosím českú a slovenskú vlajku. Začínali v rodnej zemi z Wroclawu (Poľsko). Po mojej prvej vete vedeli, kto sme. A ako to vedeli? Pre nás nič nekončí a stále pokračujeme s tradíciou, ako je aj písanie do návštevných kníh, a práve vďaka tomu o nás vedeli. Naše vety našli v Conques, kde Vendy zapísala mená celej skupiny a základné veci o našom putovaní. Po chvíľkovom rozhovore nás dobehol ich kamarát Marcin, ktorý putuje s nimi od prvého dňa. Lukasz mu hovorí: “Neuveríš, koho sme stretli…”

Pre mňa a Vendy to bol moment, pri ktorom sme obaja mali zimomriavky. Pár krát sme sa na ceste ešte stretli, ale museli sme sa rozlúčiť a verím, že sa ešte stretneme. Spíme cez couchsurfing v Cahors a je dosť možné, že zajtra sme znovu pod hviezdami.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *