Koniec putovania vo Francúzsku.

26.08.2019 dohodli sme sa, že o 6:00 vstávame, ale ja som potreboval ešte na 15 minút zatvoriť oči. Nikdy som nemal rád vstávanie a vyzerá to tak, že budeme musieť vstávať skoro, pretože nás čakajú dlhé etapy a popri ceste musíme sušiť stan. Skoré vstávanie má viac výhod, východ slnka a skoré dorazenie do cieľového mesta, alebo dedinky.

Dorazili sme do Arthez de Béarn a začali sme pozerať záhrady pri domoch. Na jednej sme si všimli pána, a tak sme na neho začali volať. Po otázke, či nevie o mieste, kde by sme si mohli zdarma postaviť stan, nás zaviedol kúsok od svojho domu na záhradu a hovorí: “Tu môžete, je to moja záhrada.” S potešením sme sa pustili do stavania stanu a po chvíli nám priniesol tašku s jablkami, paradajkami, bandasku vody a minerálku. Nikdy som tak nemal rád paradajky, ako v posledných dňoch. Potrebovali sme sa umyť, a tak nám na štrku nakreslil, ako sa dostaneme k verejným záchodom. Dorazili sme k nim, ale boli zamknuté. Neostávalo nám nič iné, ako sa spýtať v ubytovni pre pútnikov, či si môžeme dať len sprchu. Pani v Gite (ubytovňa pre pútnikov) nevedela anglicky, ale s prekladom nám pomohol jeden z pútnikov. S úsmevom nám dovolila osprchovať sa a to bola pre nás potešujúca správa. Večer sme sa išli prejsť a Vendy sa odbehla pozrieť ku kostlu, či je ešte otvorený. Započula pútnika, ako telefonuje a čudovala sa, či ho počuje správne, pretože rozprával česky a dokonca rozprával o nás. Po chvíli som k ním prišiel aj ja. Pútnik sa volá Ondra a svoje putovanie začal v Čechách. Po dlhej debate sme sa dohodli, že sa na ďalší deň stretnene v meste Navarrenx, ktoré je vzdialené viac ako 32 kilometrov.
Svet je malý.

27.08.2019 Vendy sa ma snažila zobudiť o 5:30, ale ako vždy, tak aj v tento deň mi to trvalo, kým som opustil svoj vyhriatý spacák. Vonku bola tma a my sme museli vyraziť čo najskôr, aby sme neputovali v teple a hlavne, aby sme nemali neskorý príchod do Navarrenx. Po ceste sme si museli svietiť baterkou a telefónom, aby sme videli cestu a hlavne značky. Bolo zaujímavé vnímať všetky tie zvuky, keď sme prechádzali medzi lesíkmi a všade okolo nás bola tma.

Po svitaní sme zašli do obchodíku, kde som kúpil marmeládu. Už mi začínala chýbať. Nekonečné stúpanie a klesanie vystriedala koncová rovinka a my sme mali namierené k verejným záchodom.

Po ceste k nim sme hľadali priestor na stan a zašli sme do jedného dvora, ktorý vyzeral, ako Gite (ubytovňa pre pútnikov). K dverám prišla pani a nevedela anglicky, tak sme použili online prekladač. A ako to dopadlo? Pani si nás vzala domov a spíme na jej záhrade. Je tu s nami aj Ondra a pani nás odviezla k svojmu domu, ktorý je asi 10 kilometrov od Navarrenex. Pohostila nás večerou a ponúkla nám aj svoju sprchu. Ráno nás po raňajkách odvezie znovu na miesto, kde sme skončili púť. Ľudia su neskutoční.

28.08.2019 vstávali sme skoro, ale chvíľu trvalo, kým sme všetko zbalili a dali si raňajky. Pani Annie nás vzala autom späť do Navarrenex, kde sme si nakúpili zásoby jedla, pretože prechádzame cez dedinku, kde nie je žiadny obchod. 7:30 sme vyrazilo a čakalo nás 34 kilometrov.

Výhľad na Pyreneje mi pripomenul veľa spomienok na prvé Camino, pretože keď som ich prechádzal, tak boli na druhý deň posypané snehom.

Ani neviem ako a ostalo nám posledných 5 kilometrov. Pri boľavom trapeze to pre mňa boli veľmi zdĺhavé kilometre.

Dorazili sme do Larribar-Sorhapuru, kde spíme v parku.

29.08.2019 nás čaká posledná Francúzska etapa do Saint- Jean-Pied-de-Port (v skratke SJPdP), a potom nás čaka Španielsko. V tejto dedinke SJPdP začína svoje Camino veľa pútnikov a ja sa teším na ich spoznávanie. Buen Camino (Šťastnú púť) je najčastejší pozdrav pútnikov v Španielsku a spomínam si, aký som bol šťastný, keď ma tak prvýkrát pozdravili. Ostáva nám ešte cca 900 kilometrov k Atlantickému oceánu a vy môžete sledovať, ako sa popasujeme s poslednými kilometrovými stovkami.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *