Roncesvalles – Larrasoaña

31.08.2019 noc bola chladná a aby ma prestalo triasť, doslova som sa zakutril do spacáka. Vendy ma začala rábo budiť, no keďže bola poriadna tma, myslel som si, že si robí srandu. Pri raňajkách vonku mi chýba káva a asi si ju takto nevychutnám pekne dlho.

Po pár prejdených kilometroch sa mi prihovorila jedna pútnička a spýtala sa ma odkiaľ som, lebo si všimla českú a slovenskú vlajku na mojom batohu. Po odpovedi, že som zo Slovenska, som počul slová: “Dobrý deň, ja som Andrea.” Ani som nevedel, ako reagovať. Bol som dosť zaskočený. Chvíľu sme spolu putovali a rozprávali sa o putovaní nášho tímu. Ďakujeme Andrea za tvoju podporu. Doputovali sme Zubiri, kde sme sušili stan a doplnili energiu.

Ostavalo nám 5,5 kilometra do Larrasoaňa a stretli sme pána, ktorý si nás vyfotil do svojej zbierky pútnikov.

V Larrasoaňa sme prešli cez most a zamierili do Albergu (ubytovňa pre pútnikov) pre informácie, kde sa dá zdarma postaviť stan a osprchovať sa. Bolo nám odporúčané postaviť stan za mostom a sprcha za 3€, ale žiadny vhodné miesto sme nenašli. Skúsili sme sa spýtat domácich, či možme ostať pri záhradách a pán, s ktorým sme komunikovali, nám na večeru priniesol dve paradajky. To bola radosť. Sprcha bola bez mydla, ale v potoku som sa kúpal po veľmi dlhej dobe.

Neskôr, keď už bola tma, sme ležali v stane a započuli sme, ako na nás niekto volá. Už som sa bál, že je to polícia a že máme problém. Posledná veta, ale znela: “Nie som polícia.” Verte, že v tej chvíli sa mi odľahlo. Bol to pútnik Alex z Nemecka a mal fľašu červeného vína, s ktorou sa chcel podeliť. Samozrjeme som nepohrdol. Vendy nepije, ale aspoň mi pomáhala s prekladom. Alex začal v Saint-Jean-Pied-de-Port a spáva vonku vo svojej hamake. Prišiel nás skontrolovať aj miestny dunčo.

Potom, ako sme sa rozhodli ísť spať, tak sa Dunčo pri nás ešte chvíľu potuloval.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *