Zariaquiegui – Estella

2.09.2019 V noci bola búrka, na ktorú sme sa chvíľami zobudili, ale ráno už našťastie nepadala ani kvapka. Ostal len silný vietor a aby nám pri balení neodfúklo stan, musela na ňom Vendy ležať. Hneď za dedinkou na nás čakal výstup na  Alto del Perdón a cestou sme prešli okolo studne Fuente de la Teja, ktorá ma svoj príbeh.

Povesť hovorí, že diabol ponúkol vodu z prameňa niekoľkým pútnikom, ktorí potom zapreli Boha, Pannu Mariu, alebo aj sv. Jakuba. Dobrí pútnici ponuku odmietli. Na vrchole na nás čakal krásny výhľad, veď posúďte sami.

Klesanie bolo ťažšie ako stúpanie, ale neostávalo vela času na oddych. Cez couchsurfing nás k sebe prijala Sarah a čakalo nás cca 38 kilometrov do mesta Estela. Bola to pre nás motivácia, a tak sme prechádzali z jednej dedinky do druhej.

Posedenie pod olivami.

V Španielsku je veľa kostolov zatvorených, ale našli sa aj také, ktoré boli otvorené.

Ušli sme všetkým našim kamarátom pútnikom a bohužial sa s nimi už asi nestretneme. Zacítili sme deficit soli a chceli sme si kúpiť po ceste chipsy, ale našli sme len malé a drahé balenia. Pri debate, že je sáčok malý, nám predavač rozumel “many many” a z toho vznikla debata o tom, ako peniaze vládnu svetom.

Prišli sme do Estelly a po ceste sme cítili, ako nám zo slnka začína hrabať, čo sa prejavovalo rôznými pesničkami, ktoré si za iného stavu nespievame.

So Sarah sme sa stretli pri kostole a našťastie bývala len kúsok od ňeho. S Vendy sme zašli ešte na nákup zásob a hlavne pre bezlaktózové mlieko, aby sme si mohli urobiť krupicu. Sarah nám pripravila večeru a Vendy urobila dezert. Po tak fantastickej večery a prejdených cca 38 kilometroch som zaspal skôr, ako som stihol čokoľvek napísať.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *