Murias de Rechivaldo – Fóncebadon – Ponferrada.

16.09.2019 noc nebola taká chladná, ako sme očakávali a Vendy sa ma snažila zobudiť o 5:45, ale podarilo sa jej to o 6:30. Stále to hovorím, že to so mnou nemá jednoduché. Po cca piatich kilometroch sme potrebovali kávu, po ktorej sme sa s Peťom rozlúčili, pretože mal v pláne prejsť viac kilometrov ako my.

S Vendy sme sa zastavili v jednom obchodíku, ktorý som navštívil aj pred dvoma rokmi. Nakúpili sme si tam zásoby jedla a neodolal som káve so sójovým mliekom, ktorá chutila fantasticky. Pani majiteľke som povedal, že už som u nich bol a ukázal som jej mušlu na svojom batohu, ktorú som si tam vtedy kúpil. S Vendy sme ostali prekvapení, keď nám za to dala darček. Pri popíjaní kávy sa pri nás zastavil jeden pán. Bol to pútnik z Francúzska so svojou ženou a pýtal sa nás, odkiaľ pochádzame. Po odpovedi nás poprosil o fotku do svojho blogu.

Prešli sme 22,6 kilometrov a doputovali sme do albergue vo Fóncebadon, kde nás spalo 18 a komu neostala posteľ, tak spal na zemi v kostole, ktorý bol spojený s ubytovňou.

V izbe bolo dostatočné teplo a ani neviem, po akej dobe som nepotreboval termo prádlo.

17.09.2019 Spali sme vo výške viac ako 1200 m.n.m. a pán Hospitalero nám nachystal na raňajky marmeládu s chlebom a kávu. Rozlúčili sme sa a vyrazili sme vpred. Čakalo nás stúpanie a prišli sme k miestu, ktoré je pre mňa veľmi spirituálne. Cruz de Ferro (Železný kríž) je vsadený na dubovom valci a nachádza sa na Monte Iraga 1531 m.n.m. Pôvodný kríž, ktorý je známy od 11.- tého storočia, je zachovaný v múzeu v Astorge. Viaže sa k nemu rituál odovzdania, zhodenia bremena. Pútnici k nemu nesú kamienok, ktorý je symbolom ich ťažkostí a často si ho nesú zo svojho domova, záhrady, alebo lúky.

Ja ho mám z hrobu svojho ocina. Keď sme boli v Savigny (Švajčiarsko), dostal som za úlohu odniesť ďalšie dva od Evky a Marcely.

Vendy niesla ten svoj a ku krížu vyniesla aj Milanov.

K tomuto magickému miestu patrí nasledovná modlitba: “Pane, nech tento kameň, symbol môjho snaženia na tejto púti, ktorý kladiem ku krížu Spasiteľa, preváži misku váh v prospech mojich dobrých skutkov, keď budem súdený za skutky môjho života…. kiež by sa tak stalo.” Ostane tam to naše ,,bremeno”? Možno nám to pomôže prijať stav a situáciu, pre ktorú to bremeno vzniklo, ale stále mám plno otázok, prečo sa to stalo.

Po trase sme stretli pútnikov z Talianska, s ktorými sme boli v albergue a urobili sme si aj fotku.

Došli sme do Ponferady, kde nám ponúkol strechu nad hlavu Aitor, ktorý tu pracuje. Pripravil nám večeru a po dobrom jedle nás ešte čakalo písanie a spracovanie fotografií.

One thought on “Murias de Rechivaldo – Fóncebadon – Ponferrada.

  1. Anna Píšová

    Hneď ráno sa teším s vášho blogu. Musí to byť niečo úžasné ❤️❤️❤️kráčať Aj keď niekedy so zaťatými zubami, stretať ľudí, ktorí sú vaša krvná skupina ???…. Šťastnú cestu.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *