01.09.2019 Ráno sme sa rozlúčili s Alexom a po raňajkách sme vykročili vpred. Po ceste sa mi vracali spomienky z môjho prvého putovania a čakám, kedy Vendy omrzí počúvať moje zážitky.
Ako už viete, tak na batohu nosím nášivky, na ktorých je česká a slovenská vlajka. Vlajky si všimol aj pútnik z Belgicka a spýtal sa ma, že odkiaľ som. Volá sa Thuan a dozvedeli sme sa, že má v Brne priateľku. Museli sme si s ním urobiť fotku a rozlúčil sa s nami so slovami “Naschledanou,” pretože ostáva v Pamplóne a my musíme ísť ďalej.
V Pamplóne sme sa najedli, aby sme vládali pokračovať.
Myslel som si, že ostaneme v Cizur Menor, ale Vendy je nezastaviteľná a 22 kilometrov jej nestačilo.
Pokračovali sme teda ďalej do dedinky Zariaquiegui. Ak si myslíte, že v tom názve mám chybu, tak vás ubezpečujem o jeho správnosti. Tento krkolomný názov sa neodvážim povedať nahlas.
Vybrali sme sa do albergue (ubytovňa pre pútnikov) spýtať sa, kde si môžeme zdarma zložiť stan. Bolo nám odporúčané miesto za kostolom.
Večer som pre vás odfotil nočnú Pamplónu.
Dnes je veľmi silný vietor a dúfam, že neprinesie dážď, pretože skladať v daždi stan, nie je nič príjemné. Čaká nás putovanie cez kopec “Alto del Perdón” – toto miesto môžete poznať aj z filmu The Way (Cesta).