14.08.2019 Od Helene z Cahors sa nám moc nechcelo a pospali sme si do 9:00 Po teplom čaji sme ale s Vendy a jej maminou vyrazili do mesta. Potulky mestom a káva s koláčom nám padla vhod.

Vendy sa prihovorila pani z Afriky, ktorá robila africké copíky. Vendy miluje Afriku a už ju 4 krát navštívila. Popri reči nakoniec odchádzala z butiku s tromi novými copíkmi….. a to sa išla len porozprávať…

Danča s Lenkou ostali u Helene, ktorá ich zaviezla 4 kilometre pred Labastide-Marnhac, kde sme ostali na noc. Stany sme postavili hneď za obchod, kde boli kúsok aj verejné záchody.

 

15.08.2019 Večer sme sa zobudili na dážď, ale po tichom zahundraní sme obaja zaspali. Ráno sme si dali bagetu s kozím syrom, rajčinou a salámou Vysočinou.

S Vendy sme vyrazili smer Lascabanes, kde nás čakala ceduľka s odkazom, ktorú na stole pri kostole zanechala Lenka, Danča a mamina od Vendy.

Pred touto dedinkou bola bednička plná melónov a jeden ks stál len 1,50€. Nemali sme ale priestor v batohu, a tak sme len prehltli slinu.

Na kopčeku sme stretli zvyšok nášho babského tímu a mali pre nás prekvapenie. Boli to tie melóny a ani na chvíľu sme nazaváhali a pustili sa do boja o každý kúsok.

Doputovali sme do Montcuq, no nestihli sme už obchod. Preto sme si museli dať večeru v reštaurácii. Mrazená pizza kúpená v obchode a upečená v reštaurácii za cenu 6,90€ nás celkom prekvapila, ale už som sa s tým viac krát stretol. Po tejto výdatnej večery sme šli hľadať miesto na stany.

Našli sme lesnú cestu pri lúke, s krásnym výhľadom na mesto a sme priamo na trase Via Podiensis, tak sa tu volá svätojakubská cesta.

16.08.2019 Ach tie rána… bolo asi 9 hodín a my sme ešte nevyšli zo stanu… to sa ale muselo zmeniť a nútil nás fakt, že musíme prejsť viac ako 26 kilometrov, z ktorých bolo nakoniec viac, ako 30 km.

Po ceste sme sa s Vendy zastavili pri kostole a prihovoril sa mi mladý pútnik menom IF (asi neviem, ako sa to píše) z Rakúska, ktorý začal putovať z Viedne. Prešli sme spolu pár kilometrov a dúfam, že sa ešte stretneme.

Druhá časť nášho tímu Lenka, Danča a maminka od Vendy šli stopom a stretli sme sa v Lauzerte.

Po krátkom oddychu sme vyrazili traja a Danča s Lenkou pokračovali stopom do Durfort-Lacapelette, kde spíme vďaka couchsurfingu na záhrade, ale mali sme teplú sprchu a dievčatá navarili večeru. Prišla nám aj návšteva Evka, jej muž Jérémie a ich deti. Evka je z Česka a žijú tu vo Francúzsku.

Bolo to veľmi milé stretnutie a vďaka nim máme kde skloniť hlavy nasledujúcu noc. Stále má fascinuje, ako nám ľudia, ktorých poznáme len pár minút, pomáhajú.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *