Ponferrada – Trabadelo – Padornelo – Sarria – Portomarín

18.09.2019 U Aitora sme si dali raňajky a celý deň nám tak nejako ubehol.

Putovali sme do Trabadelo a zastavili sme sa v albergue s otázkou, kde by sme si mohli postavit stan.

Hospitalero nám povedal, aby sme chvíľu počkali, že nám skúsi zistiť, kde by to bolo možné. Pri čakaní na odpoveď, sme začali jesť pred albergom. Z ubytovne vyšla pani pútnička z Nemecka a spýtala sa nás, či už pre nás nie je miesto. Odpoveď jej dal za nás pútnik Edmund, ktorého stretávame a vie náš príbeh. S jeho spolupútničkou nás podporili a aj vďaka hospitalerovi sme mali zabezpečené postele.

Hospitalero nám povedal túto vetu: “Camino je duchovná záležitosť a je potreba si pomáhať.”

19.09.2019 Putovali sme do O Cebreiro a stále sme očakávali, kedy začneme stúpať.

Prešli sme do Galície a táto časť Španielska je moja najobľúbenejšia.

Sledovali sme tu panorámu a museli sme sa dostať na 1350 m.n.m.

Ten výhľad mám v pamäti ešte z môjho prvého camina a bolo fajn osviežiť si tieto spomienky.

Navštívili sme kostolík, kde sú uložené biblie asi v každom jazyku.

Je mi ľúto, že sme museli pokračovať ďalej, ale ďalší deň by bol náročnejší.

Tešil som sa na fotky sochy pútnika Alto de San Roque, ale akurát tam bolo plno pracovníkov a zákaz vstupu. Takže z fotiek nemám skoro nič. No oplatí sa mi nadávať? Možno to je znamenie, aby som sa v budúcnosti vrátil.

Šli sme priamo do búrky, no ako zázrakom sme z nej vyviazli suchí. Našli sme si malý kostol, ktorý bol na mape označený, ako turistický prístrešok a kúsok od neho bola voda. Viac nám netrebalo a bolo rozhodnuté.

Noc sme strávili pod strechou kostola a aby po nás nechodili myši a neštípal nás kadejaký hmyz, postavili sme si aspoň vnútornu konštrukciu stanu.

20.09.2019 Keď začíname putovať, tak ešte býva tma a často si svietime telefónom, pretože sa mi v batohu zapla čelovka a vybilo mi to batérie. Prešli sme pár kilometrov a v žalúdku sa ozvala prázdnota. V jednej dedinke stál pri dverách reštaurácie majiteľ a pri jeho otázke, či si dáme kávu som ani na chvíľu nezaváhal. Dali sme si aj raňajky a po celú dobu na nás dával pozor pes Toby, ku ktorému som mal veľký rešpekt, kým sme nezbadali, aký je priateľský.

Galíciu milujem najmä pre jej stromy. Z jej okolia mám pocit, akoby sa tu zastavil čas.

Na chvíľu sme sa zastavili v jednom donativo občerstvení, kde pútnici môžu okrem jedla čerpať aj energiu, ktorá je tam všade prítomná.

Skončili sme v Sarria. Práve tu začína svoje putovanie veľa pútnikov, ktorý sa dovezú autobusom a s malými batohmi putujú posledných 100 kilometrov do Santiago de Compostela.

Túto noc sme strávili v blízkosti cintorína a kým sa Vendy umývala, tak ma prišla navštíviť líška.

21.09.2019 Čo poviete na to, zbaliť si batoh a 6 mesiacov putovať pešo k Atlantickému oceánu? Každý deň prejsť niekoľko kilometrov a každý večer zaspávať na inom mieste? To sme my…my, ktorí sme sa na to odhodlali. Viac, ako 2000 kilometrov sme sprevádzali Milana a verím, že teraz sprevádza on nás. Prechádzame okolo kilometrovníkov, ktoré nám ukazujú ostávajúce kilometre a už to niesú tisíce a ani stovky.

Na Milanove želanie pokračujeme s nálepkami, vizitkami a všetkým, na čom mu záležalo. Nič pre nás neskončilo. Na tieto nálepky a vizitky reaguje čoraz viac pútnikov, a tak to bolo aj dnes. Doputovali sme do Portomarín a postavili sme sa do rady na zapísanie pred albergue.

Za nami sa pristavil pútnik, ktorý sa s nami začal rozprávať. Zbadal moje dieravé topánky a na jeho otázku som reagoval, že ideme 6 mesiacov. Povedali sme mu náš príbeh a on si spomenul na film s názvom I’ll push you. Po zbadaní pár záberov sa nám s Vendy zaslzili oči. Všetko sme to mali pred očami. Pútnik sa volá John a je farárom v Anglicku. Vendy mu dala našu vizitku a neskôr si k nej sadol za stôl. Túto vizitku na stole si všimol jeden z pútnikov, ktorý sa Johna začal pýtať, či je jeho. Ukázal na nás a odpovedal, že toto sú oni. Pútnik sa volá Krystián a je z Poľska. Naše vizitky a nálepky sleduje už z Čiech. Svoju púť začal v Poľsku a dlho rozmýšľal, či sa mu podarí nás stretnúť. Pri našom putovaní sme sa stretli s veľa ľuďmi a príbehmi. Príbehy, ktoré sú často nepochopené a odsúdené. Ten môj nemusí nikto chápať, stačí ho prijať a neodsúdiť.