Už na letisku v Paríži som stretol Čechov smerujúcich do Nairobi, kde som letel aj ja. No ich smer pokračoval na Zanzibar. Oddych, párty, pláže. Moj smer bol Mumias. Pomoc druhým, zoznamovanie sa s miestnymi, hľadanie priestorov a možností pre budúce projekty určené na pomoc deťom.
Preto sme s Vendy tu. Osudy detí, s ktorými sa stretávame, nám vháňajú slzy do očí.
Pre tieto deti je trestom nechodiť do školy. Často sú odkazané len sami na seba. Jesť len to, čo si vyžobrú, alebo ukradnú. Rodičia ich odvrhli, pustili do buši a nechali na pospas osudu. Je tu častým pravidlom, že starší súrodenec sa stará o toho mladšieho.
Deti buše nemajú vzdelanie a buď žijú u jedného zo svojich rodičov alebo starých rodičov.
Matky sú bité od mužov a na úteku. Preto nie sú schopné postarať sa a zaistiť svojim deťom školu. Aj muži bývajú opustení s dieťaťom, pretože matka odíde. Na trhu za nami pribehli deti, ktoré boli na drogách a pýtali peniaze. Namiesto peňazí sme im dali ovocie, aby sa najedli. S týmito osudmi sa tu stretávame každý deň. Pýtate sa kde je pomoc? V tejto časti tu okrem Radky nie je žiadna.
V domčeku, v ktorom bývame často nejde voda, elektrika a sem-tam tu nefunguje nič.
Je tu studňa a z tej ťaháme vodu, ktorá sa prevarí, aby bola zbavená baktérií a vírusov.
Vstávame o piatej ráno, aby sme pomohli Samsonovi s kŕmením zvierat.
Samson (19) vstáva každý deň o piatej, aby sa postaral o zajace, kozy, kačky, moriaky, holuby, husy a až potom ide do školy. Po príchode zo školy ho čakajú rovnaké povinnosti a potom ide variť. So zvieratami mu pomáha aj Byron (16).
Samson má v občianskom o 2 roky viac. Robia to tu úrady, aby sa zbavili akéhokoľvek práva pre pomoc dieťaťu. Stáva sa tak zodpovedným sám za seba. Radka so svojím mužom Benom sa stará o 12 detí, plus ďalších 24, ktoré s nimi nežijú, ale vďaka Radke navštevujú školu a majú lepší život.
Chodíme po meste, dedinkách, osadách v buši, kde na nás kričia “mzungu”, čo v Swahilskom jazyku znamená beloch. Sme pre nich atrakciou a chodiacím bankomatom. Pre nás, “mzungu”, si určujú predávajúci na trhoch vyšiu cenu a rovnako to robia aj pri službách. Preprava bieleho stojí viac ako domáceho. Ľudia sú však priateľskí, podávajú nám ruky a zdravia nás. Nemám ale odvahu vziať foťák do mesta a fotiť. Mohlo by ma to stáť okradnutie, napadnutie alebo aj niečo horšie. Fotím z auta a aj vtedy riskujem, že nás odstavia na motorkách.
Motorkárov tu je veľmi veľa a sú tu aj ako taxíky. Po ceste do obchodu na nás trúbia a pýtajú sa, či nechceme niekam odviesť. V obchode kúpite takmer to isté, čo u nás, až na rozlišné značky produktov. Platidlom je Keňský šiling.
1€ = 111KES
Oreo – 50KES = 0,45€
Nutela 180 g – 320KES = 2,86€
Corn Flakes od 200KES = 1,80€
Ryža 2 kg od 265KES = 2,40€
Chips 200g od 150kes = 1,40
Chleba (toastovy) 800g od 92KES = 0,90€
Dezodorant 360KES = 3,30€
Školská taška od 1060KES = 9,50€
Špagety 400g od 80KES = 0,70€
Mlieko 55 KES = 0,50€
Olej 3L 1200KES = 11€
Vajcia 10 ks od 150KES = 1,40€
Cukor 1kg od 120KES = 1,10€
jogurt 300 ml od 360KES = 3,20€
syr 250g (gouda) od 460KES = 6,25€
Cesnak 1ks od 25KES = 0,20€
Školské topánky 1 pár od 2000KSH = 18€
Školská uniforma (stredoškolská) 6000KES = 54€
Učebnice 1 ks od 300KES = 2,70€ Na školský rok je potrebných 16 učebníc pre jedno dieťa.
Zošity od 50 KES = 0,45€
Pre jedno dieťa vychádza priemerne 28 zošitov na školský rok.
A teraz si predstavte, že vaša rodina sa skladá z dvanástich detí. Plat predavačky je cca 7000 KES = 63€. Ľudia predávajúci na trhoch bojujú o každého zákazníka. Pre nás Slovákov a Čechov to je celkom lacné, ale na tunajšie pomery je v Keni veľmi draho. Deťom, s ktorými sme v dome, môžeme vďaka vám kúpiť mäso, ovocie, párky, nanuky a sladkosti, ktoré si Radka nemôže dovoliť, pretože všetko ide krát dvanásť.
Ich strava sa skladá zo základných tunajších jedál, ako ugalí (kukuričná kaša), kapusta s rajčatami, čapáty (chlebová placka – múka, voda, olej), ryža. Prispeli sme aj na stavbu toaliet cirkvi, kde chodí Radka kázať.
Možno si po prečítaní riadkov poviete, že je to tu nebezpečné a pravdou je, že človek tu musí byť opatrnejší. Ale akú šancu na lepší život by mali deti, s ktorými tu sme, keby im nikto nepomohol?
Nie je dôležité vychovávať lepšie generácie? Tieto deti potrebujú našu a vašu pomoc. Nemôžu za to, akých majú rodičov a pokiaľ im neukážeme, že dosahovanie cieľov sa dá aj iným spôsobom ako krádežou, klamstvom, drogami a násilím, tak ako ľudstvo sme zlyhali. Ďakujeme, že nám pomáhate meniť osudy detí.
Dávajte si pozor na seba ❤️❤️❤️