18.08.2019 Spanie na zemi ma vždy fascinovalo. Ľahol som si na karimatku a počas noci som sa zobudil úplne mimo… Zabambušil som sa do spacáka a po chvíli som počul bzukot. Hneď mi bolo jasné, že je to komár, ktorý sa bude chcieť túliť. Trčala mi len dlaň a očividne sa do mňa zamiloval, pretože mi zanechal bozk (štípanec). Ráno kukám na hodiny a po zaostrení som zistil, že je 9:10. Čakalo nás len 23 kilometrov, tak sa nebolo kam ponáhľať. Po raňajkách a zbalení vecí, sme sa rozlúčili s maminou od Vendy, Lenkou a Dančou. Ich putovanie s nami skončilo a prišiel čas vrátit sa do bežných životov.

Ďakujeme vám za vašu návštevu, spoluputovanie a všetko, čo ste pre nás urobili. Po ceste do Auvillar sme pri kostole stretli starého pána, ktorý na nás začal kričať a my sme len nechápavo kukali, že čo po nás chce. Po chvíli sme zistili, že nás upozornil na pitnú vodu, ktorú sme si nevšimli. Vďaka jeho upozorneniu sme si mohli načerpať čistú a chladenú vodu, ktorá je v tomto počasí veľmi osviežujúca. Pri kostole sa Vendy prihovorili ľudia…. sedela na schodoch a jedla suchý chleba so salámou. Pýtali sa jej na putovanie a či máme kde spať. Celá debata skončila po mojom príchode, nechápem však prečo, veď som bol čistý a voňavý po umývaní na verejnom záchode.. Museli sme pokračovať ďalej a hľadali sme miesto na stan.

Zbadal som Gite (ubytovňa pre pútnikov), zamierili sme k nemu a podarilo sa nám stretnúť majiteľa. Po otázke, či nevie, kde by sme si tu mohli postaviť stan, nám s úsmevom odvetil: “No jasné, tu na mojej záhrade .” Od prekvapenia sme nevedeli čo povedať, a tak sme len radostne kráčali k ovocným stromom.

Po zložení stanu sme sa mohli prejsť po meste a dať si kopček zmrzliny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *