Nachystané raňajky o 7:00 sú luxusom, ktorý sa už nemusí opakovať. Ivica pochádza z Bosny a Hercegoviny, a keď mal 7 rokov, tak sa presťahoval do Rakúska. Za jeho osobou sa skrýva veľmi silný príbeh a poprosil som ho, aby mi o sebe napísal. Ivica je na fotke. Každý z nás ma svoj príbeh o ,, živote s batohom“. Tieto príbehy môžu byť pre niekoho inšpiráciou, alebo uvedomením si hodnôt. Ivica mi dnes pripomenul, ako nám strachy menia život. Stretli sme sa aj s pánom farárom, ktorý je z Poľska a tak som mohol využiť svoje zručnosti v poľskom jazyku. Dostali sme požehnanie a po rozlúčení sme sa vydali na putovanie do mestečka Stockerau.
The breakfast prepared at 07:00 is a luxury that does not have to be repeated. We met Ivica today ( you can see him on the 1st picture on the left side) . Ivica is from Bosnia and Herzegovina, and when he was 7 years old, he moved to Austria. There is a very strong story behind his person and I asked him to write a little about himself. Ivica is in the photo. Each of us has a story about “life with a backpack”. Ivica reminded me today of how fear can change our lifes . These stories can be an inspiration or an awareness of values for someone.. We also met with the parish priest, who is from Poland, so I could use my skills in Polish language. We got a blessing, and after saying goodbye, we set out on a trip to Stockerau.
Bolo to viac ako 21 kilometrov a celkom rýchlo nám to ubehlo. Dnes nám počasie ukázalo svoju silu silným vetrom. Pri vedomí, že máme kde spať sa rozhodne kráča lepšie a dnes spíme v budove, ktorú spravuje fara.
It was more than 21 kilometers, but it was quite fast. The weather has shown us its strength through strong winds today. Knowing that we have a place to sleep decides to walk better and now we sleep in a building run by a rectory.
Nemohli sme sa nikomu dovolať, ale stretli sme pána farára a vďaka nemu sme sa nemuseli viac strachovať. S Ondrom sme sa vybrali na nákup a Vendy dostala za úlohu získať pečiatky do Credencialu. Nestihla otvorený kostol, ale keďže nič nieje náhoda, pán farár nás prišiel pozdraviť a otvoril kostol len pre nás. Keďže mám rád príbehy, tak sa s vami o ne podelím.
We couldn’t reach or find anybody, but we met the priest and thanks to him we didn’t have to worry anymore. We went shopping with Ondra and Vendy got the job to get stamps for Credencial. She missed an open church, but since nothing is coincidental, the pastor came to greet us and he opened the church just for us. Since I like stories, I’ll share them with you.
Na fotke je sv. Koloman, ktorý putoval do Santiaga de Compostela (na ramene má mušľu hrebenatku) a po ceste sa zastavil v meste Stockerau. V tej dobe v meste Stockerau nežili kresťania. Mysleli si, že je špión, a tak ho obesili na strome. Potom prišla zima a ten jediný strom začal kvitnúť. Časom prišla potopa a voda bola všade okrem kostola, okolo ktorého sa vytvorila hrádza.
On the picture you can see a st. Koloman, who traveled to Santiago de Compostela (a scallop shell on his shoulder) and stopped on the road in Stockerau. At that time there were no Christians in Stockerau. They thought he was a spy, so they hanged him on a tree. Then, when the winter came and the only tree began to bloom. Over time, a flood came and the water was everywhere except the church around which the dam was formed.
Na fotke vidíte pána farára Antona Ištuka, ktorý sa narodil v Nemecku a jeho rodičia pochádzaju z Chorvátska. Viac vám napíšem v samostatnom príspevku. Dnešný deň sme zvládli a čaká nás ďalších cca 186 a na každý jeden sa teším, pretože sú to dni plné príbehov Poutí k sobě. Často si žijeme ten svoj príbeh a zrazu príde zlom, ktorý ten náš ,,život s batohom” začne meniť.