Dnes som mal pocit, že všetko trvá dlho. Dlho sme vstávali, dlho sme sa vychystávali, dlho sme putovali. Len deň a prejdené kilometre boli krátke.
(Today I felt that everything lasted long. We woke up for a long time, we picked long, we wandered for a long time. Only a day and kilometers passed were short.)
Cestou sme sa rozprávali, aké je to fajn, keď nás zdravia cudzí ľudia a rovnako zdravíme aj my. Spomínam si, ako som bol na letisku v Londýne a pozdravil som matku s dcérou, ktoré boli z Čiech. Šiel som zo Santiaga, kde sme sa všetci zdravili, a zrazu som na letisku pochopil, že sa vraciam do uzavretého sveta, kde aj pozdrav neznámeho človeka znamená niečo podivné.
(On the way we talked about how good it is, when we are greeted by strangers and we also greet them. I remember when I was at a London airport and I has greeted mother and daughter who were from Czech republic. I went from Santiago, where we all greeted each other, and suddenly I understood at the airport that I was returning to a closed world where even a stranger’s greeting meant something strange)
Dostali sme sa k vete, ak chceš zmeniť svet, tak začni od seba. Skúsite sa zajtra pozdraviť dvom neznámym ľuďom? Pri nákupoch, prechádzke….
(We got to the sentence, if you want to change the world, start from yourself. Will you try to say hello to two unknown men tomorrow? While shopping, walking … or whereever.
Dnes prespávame v penzióne, ktorý sa nachádza v malej dedinke Růhrsdorf a po dlhej dobe spím na posteli. Trasa tu. Aj dnes mám pre vás zastavenie. Viem, že niektorí z vás môžu mať predsudky, ale po prečítaní, sa mnoho z vás s textom stotožní.
(Today we sleep in a guesthouse, which is located in the small village of Růhrsdorf and after a long time I sleep in the bed. 😉 ..
