Santiago de Compostela - Santa Mariña

24.09.2019 Po ,,spánku” pred katedrálou sme sa s Vendy vybrali pre Compostelu (certifikát), ktorý
dostane pútnik po prejdení viac ako 100 km peši, alebo 200 km na bicykli, alebo na koni.

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2678757765518489&id=1379928852068060

Navštívili sme katedrálu a bolo nám ľúto, že sa renovuje a pre túto renováciu sú presunuté pútnicke omše
do iného kostola.

Pri pozostatkoch sv. Jakuba sme odovzdali srdiečko, ktoré dostal Milan od Mariany,
s ktorou sme sa stretli vo Švajčiarsku. Srdiečko bolo symbolom spoločného putovania a hlavne po
Milanovej smrti pre nás znamenalo povinnosť odovzdať ho na toto významné miesto. Stretli sme sa
s Edmundom a Peťom, s ktorým sme sa už museli rozlúčiť, pretože ho čakala cesta domov.

Pred katedrálu prichádzali pútnici a celé námestie bolo obklopené emóciami ako radosť, nadšenie, ľútosť.
Pútnik putujúci do Santiago de Compostela prišiel k svojmu cieľu. Pútnik putujúci cez Pyreneje, lesy,
lúky, vynice, polia, dedinky, mestá. Pútnik, ktorého nezastavil dážď, silný vietor, horúčava. Pútnik
spiaci v ubytovňach na posteli, alebo na zemi položenom matraci. Pútnik putujúci niekoľko dní,
týždňov, mesiacov. V hlave spomienky na pútnikov, ktorých stretol pri putovaní. Na púti vznikajú
silné priateľstvá a verte mi, že púť do Santiaga je jedinečná svojou cestou a ľuďmi. V myšlienkach sme
tu boli s Milanom. Spomienky na naše spoločné putovanie sa mi vynárali jedna za druhou. Čím
všetkým sme si prešli, aby sme sa sem dostali.

Plnili sme jeho sen a nakoniec sme v tom ostali sami.
Vytrvali sme a projekt Poutí k sobě pre mňa a Vendy neskončil ani po Milanovej smrti. Niesli sme
Tvoju myšlienku prekonať 3500 kilometrov.